"Pojem Salsa je vynález určený pre ľudí, ktorí sa hudbe moc nevyznajú, aby mohli ľahšie určiť smerovanie hudobného štýlu." (Ray Barretto, portorikánsky hudobník)
Slovo "SALSA" si zvolil v 60-tych rokoch grafický dizajnér Fania Studios - Izzy Sanabria, aby bol koncept predaja novej hudby lepšie predajný. Vlastne tým označil hudobný štýl, ktorý sa vyvíjal na mutikultúrnej úrovni na mnohých miestach naraz. Salsa ako hudobný štýl má jasnú štruktúru: úvod, melodickú časť, časť s rytmom alebo perkusiami, Montunom, ďalšiu melodickú časť a koniec.
Do slovenčiny by sa dal pojem "salsa" preložiť ako "omáčka". Rozumie sa pod ním určitý druh latinsko-americkej tanečnej hudby, ktorá je od 70-tych rokov stále populárnejšou. Salsa je vriacou, pikantnou omáčkou pripravenou z rôznych prísad, ktoré samé o sebe vyvolávajú závislosť. A ako vyzerá RECEPT, na omáčku ktorá sa tak dlho varila?
Kubanský základ
Základ pomyslenej omáčky pochádza z kultúrneho centra Karibiku - Kuby. Tu vzniklo zmiešaním európskych, afrických a indiánskych kultúr hneď niekoľko nových hudobných či tanečných foriem. Bola to predovšetkým španielska a francúzska hudba (contradanza), ktorá sa zmiešala s africkými rytmami akými sú Yoruba, Lucumi, Bantu a Congo. Najdôleitejším kubánskym salsa korením je:
- Guajiras - druh prežívania žiaľu španielskeho vidieckeho obyvateľstva
- Son - pochádzajúci z východu Kuby
- Danzon a Danza - spoločenské tance bielej vyššej triedy
- afrokubánska Rumba, predovšetkým Guanco a Yambó
Nespočetné množstvo nočných klubov v Havane bolo lákadlom pre hudobníkov, ktorí tu videli príležitosť pre získanie zaujímavých angažmán. Táto voľnomyšlienkárska metropola bola predpokladom pre vznik armády vysoko nadaných kreatívnych hudobníkov. V tejto atmosfére vzniklo i Mambo a Cha Cha Cha, ktoré sa v 30-tych rokoch rozšírili po celej karibskej oblasti a Latinskej Ameriky. Jedným z najznámejších kubánskych hudobníkov tejto doby bol Benny Moré, ktorý vytvoril na rozdiel od Pereza Pradoa viac orginálny a menej "prozápadne orientovaný a komerčný" Mambo štýl.
Severoamerický jazz ako dochucovadlo
Už v 20-tych rokoch navštevovali kubánsky hudobníci počas svojich turné pravidelne aj severoamerickú metropolu New York. Niektorí si tu dokonca našli aj nový domov. Netrvalo dlho a na hudobnej úrovni došlo medzi Havanou a New Yorkom k medzikultúrnej výmene, dôsledkom bolo zmiešanie kubánskeho rytmu a severoamerickým Jazzom. Zo Swingu a BeeBopu na jednej strane a kubánskou hodbou na strane druhej sa vytvorilo jazzovo naladené Mambo - CuBob (kubánsky BeBop). Severoamerický Jazz ovplyvnil kubánsku hudbu predovšetkým dychovými nástrojmi.
Toto "Manželstvo založené na vzájomnej láske" podporovali v 5O-tych rokoch v New Yorku žijúci kubánski umeleci Machito, Mario Bauz a Chico O'Farril. Pokračovateľmi boli Portoričania Tito Puente a Tito Rodriguez. Strediskom Mamby-éry v New Yorku sa stal palác tanca "Palladium" nachádzajúci sa na Broadwayi. Práve tu hosťovali významné Mambo-Big-Bands kráľov Mamba: Machita, Tita Pentea a Tita Rodrigueza. Boli to práve kubánski tanečníci, čo sem priviezli afrokubánske formy pohybu a vytvorili tak tanečný štýl nezaostávajúci za spoločenským tancom bielych američanov, akými boli Boogie Bogie, Swing a Rock and Roll.
Začiatok 60-tych rokov bol poznačený opadnutím nadšenia z Mamba. Čas veľkých Mambo Big Bandov uplynul. Kubánska hudba sa presunula do okrajových častí Mannhattanu, do Harlemu a Bronxu. Hrali ju už oveľa menšie skupiny hudobníkov. Vplyvom politických zmien na Kube bol prienik novej hudby z tohto idilického ostrova do západného sveta už iba minimálny.
Vôňa z Portorika
V New Yorku v tom čase žijú tisícky Portoričanov. Keďže ľudia pochádzajúci z tohto malého karibského ostrova majú podobnú kultúru a podobný životný štýl ako Kubánci, stali sa hlavnými interprétmi kubánskej hudby v tomto meste. Hudbu teda zákonite museli ovplyvniť rytmy Bomby a Plenay. Predovšetkým Portorikánci Cortijo a Ismael Rivera sa pričinili aby dostala salsa príchuť Porto Rica.
Zmes korení
Druhá generácia imigrantov z Latinskej Amerike pokračovala v tvorivej atmosfére svojich predchodcov. Kubánci, Portoričania, Dominikánci, Kolumbijci, Venezuelci ale aj prisťahovalci z ostatných krajín Latinskej Ameriky vytvorili špeciálny New Yorker Latin Sound. Táto hudba sa úspešne preslávila pod názvom SALSA v podaní hudobnej skupiny Fania Allstars. Jedným z iniciátorov tejto evolúcie sa stal pôvodom Dominikánec Jonny Pacheco. Salsa sa neustále rozvíjala pod vplyvom rôznych populárnych štýlov ďalej.
Medzičasom po celom svete a to aj v Európe a Azii stále vznikajú a pôsobia rôzne hudobné skupiny hrajúce Salsu. Salsa, ktorá stavia na multikultúrnych základoch naďalej ostáva mulikultúrnym fenoménom. Najväčším producentom salsy však aj dnes ostávajú Porto Rico, Kuba, New York a Miami. V tesnom závese sú Kolumbia a Venezuela.
Čo je na salse iné?
Na salse je výnimočné to, že sa pri tanci môžete oprieť, či doslova objať jej rytmus. Pohyb je veľmi temperamentný. Na rozdiel od štandardných európskych tancov ide takzvaný "tanec z ulice". To znamená, že tanečníkovi ostáva ponechaná kreativita. Každý tanečník vkladá do pohybu kus svojho srdca.